Drevo je organický stavebný materiál nie len pre drevostavby, je integrálnou súčasťou prírodného kolobehu, a preto aj ľahko podlieha hnitiu a vplyvu rozmanitých škodcov zabezpečujúcich rozklad drevnej hmoty. Odolnosť jednotlivých druhov dreva proti znehodnoteniu biologickými škodcami sa označuje ako prirodzená odolnosť dreva. Závisí od konkrétneho druhu dreva, no zvýšenú odolnosť môže mať iba jadro dreva.
Niektoré zdroje poškodenia dreva a drevostavby
Drevené prvky drevostavieb sú podrobené neustálym zmenám vlhkosti ovzdušia, zrážkami a zmenami teploty dreva vplyvom oslnenia (okolo 40-80 °C). Postupne časom vznikajú v dreve drobné trhlinky, ktorými sa do dreva ľahšie dostávajú rôzne infekcie. Pôsobením UV žiarenia sa lignín postupne mení asi do hĺbky 2 mm fotochemickou reakciou na látky rozpustné vo vode, ktoré sa z dreva vyplavujú a povrch dreva mení farbu. Stáva sa sivým.
Drevokazné huby
V našom klimatickom pásme a v našich biotopoch predstavujú drevokazné huby v drevostavbách najväčšiu hrozbu pre drevenú hmotu. Drevo dokonale rozkladajú a spôsobujú hnilobu dreva, ktorá znižuje jeho pevnosť. Spóry drevokazných húb rastú pri optimálnych teplotách a vlhkosti na vhodnom substráte, dreve alebo inom vhodnom organickom materiáli a svojim podhubím ho prerastajú.
Huby urýchľujú rozklad dreva pomocou svojich enzýmov. Riziko napadnutia dreva, najmä pre drevostavby, sa výrazne zvyšuje vtedy, keď je vlhkosť dreva dlhodobo nad 20 %. Niektoré drevokazné huby sa špecializujú len na určité druhy dreva. Najčastejšie vyskytujúcim sa drevokazným druhom je drevokaz slzivý (drevomorka domáca), trámovka, poria vaporaria, chrastavka pivničná alebo prachnovček ružový. Prítomnosť húb v interiéri drevostavby nie je nebezpečná len pre drevené konštrukčné prvky, môže škodiť aj nám ľuďom a nášmu zdraviu (napr. vyvolávaním alergických reakcií).
Drevo sfarbujúce huby a plesne
Drevo sfarbujúce huby nespôsobujú hnilobu dreva, ani neovplyvňujú základné pevnostné charakteristiky drevených konštrukcií v drevostavbe. Sfarbujú drevo a môžu spôsobiť estetické škody hlavne na interiérových drevených prvkoch stavby. Majú mikroskopických charakter a sú nevyhnutnou súčasťou prírody. Pre svoje úspešné rozmnožovanie potrebujú len trocha tepla, kyslíku a hlavne vlhko. Drev sfarbujúce huby potrebujú pre svoj rozvoj vysokú vlhkosť dreva (25-40 °C) a teplotu okolo 20 °C. Výskyt sfarbujúcich húb môže pripraviť podmienky pre rozvoj drevokazných húb. Je ich mnoho druhov a niektoré z nich prerastajú do veľkých hĺbok v dreve drevostavby, omietkach i murive. Znehodnocujú papier, tapetu, kožu a ďalšie materiály.
Drevokazné plesne sú zvláštnou skupinou mikroskopických drevokazných húb. Svojou aktivitou spôsobujú predovšetkým defekty povrchovej úpravy drevených konštrukcií nejednej drevostavby. Prejavujú sa žltými, zelenými, čiernymi alebo červenými škvrnami a nepríjemným zápachom. Plesne v prvej fáze zasiahnu povrch drevených konštrukcií len lokálne. Vytvoria sa na nich tmavé mokré fľaky, ktoré časom prerastú do súvislých plôch. Omietka začne opadávať a postupne nastáva celková deštrukcia muriva. Porasty plesní sa na dreve objavujú vo väčšej miere pri vlhkostiach dreva okolo 35-40 % a vyšších.
Drevo sfarbujúce huby a plesne sú ale veľmi nebezpečné aj preto, že mnoho ich druhov škodí nášmu zdraviu. Plesne môžu okrem poškodzovania dreva spôsobiť aj alergické ochorenia ľudí. Tieto drevokazné mikroorganizmy sa vyskytujú nielen v starších a vlhkých budovách, ale aj v novších drevostavbách, pri výstavbe ktorých sa použilo drevo nedostatočne vopred ošetrené, drevo pôvodne nakazené zárodkami húb. A tie vo vhodných podmienkach pre ich rast sa začnú rozmnožovať a rásť v drevených prvkoch drevostavby. Ako už bolo spomenuté, tak neošetrené drevo rýchlo podlieha skaze, ale jeho úžitkovú dobu môže značne predĺžiť pravidelná starostlivosť s nátermi, ktoré zabraňujú vlhkosti a tvorbe plesní. Kvalitným farbám na ošetrenie dreva sa venuje napríklad značka San Marco.